Potulky po východnom pobreží Austrálie

Autor: Daniel Michlik | 21.4.2021 o 11:33 | (upravené 21.4.2021 o 15:08) Karma článku: 4,62 | Prečítané:  1289x

Po potulkách a čase strávenom v Kanade a USA ma moje túlavé topánky zaviedli do Austrálie, konkrétne do Sydney. 

Rok 2020 som tak mohol privítať ohňostrojom priamo pri Harbour Bridge a Opera House. Je to zážitok, ktorý stál za 10-hodinové čakanie a tlačenicu.

A tak skvelo, ako sa tento rok začal, tak aj pokračoval. Teda aspoň v januári, keď ešte nikto netušil, že sa blíži pohroma s názvom Covid-19. 2. januára sme si spolu s mojou cestovateľskou kamarátkou zbalili svojich 5 slivák (ok, priznávam, bolo ich trochu viac), vyzdvihli prenajatý karaván a vydali sa v ústrety austrálskemu dobrodružstvu. Našim zámerom bolo prejsť východné pobrežie Nového Južného Walesu a Queenslandu, navštíviť národné parky, mestá, prírodné atrakcie a trip zakončiť v Cairnse, odkiaľ sme mali zakúpené letenky naspäť do Sydney.

Prvou zastávkou boli Blue Mountains a mestečko Katoomba. Karavan sme zaparkovali v uličke neďaleko železničnej stanice, takže sme mali poblízku toalety. Počas dvoch dní sme navštívili Three Sisters, Scenic World (www.scenicworld.com.au), kde sme sa niekoľkokrát zviezli najstrmšou železnicou na svete, či dvoma typmi lanoviek, prešli sa pralesom a navštívili viaceré vodopády a vyhliadky. Z niektorých sme v diaľke mohli pozorovať požiare, ktoré sa znovu rozhoreli v okolí. Napriek tomu, že Blue Mountains sú známa a navštevovaná turistická oblasť vzdialená cca. 1 hodinu autom zo Sydney, prekvapilo nás, ako mŕtvo je v meste vo večerných hodinách a aký veľký problém je nájsť reštauráciu, kde varia aj po ôsmej hodine večer. To sme ešte netušili, že s týmto sa budeme potýkať počas celej našej cesty.

Druhou zastávkou bola ďalšia horská oblasť nazývaná Warrumbungle Range. Počas cesty tam sme videli množstvo zrazených a mŕtvych kengúr a v aute cítili všadeprítomný hnilobný zápach. Nebolo to veru nič príjemné, a aj keď som o tom predtým počul, to množstvo zabitých zvierat ma prekvapilo. V tomto národnom parku sme počas jedného dňa podnikli dve túry - Fan's Horizont a Breadknife and Grand High Tops. Obe môžem vrelo odporúčať, ponúkajú krásne výhľady a poskytujú pohľad na charakter celého národného parku. Najväčšie dobrodružstvo nás však čakalo večer pri návrate do dediny Coonabarabran. Po zotmení sa v okolí cesty objavili stovky kengúr, ktoré skákali popred auto z jednej strany na druhú, takže sme celý čas tŕpli, aby sme žiadnu nezrazili. Našťastie sme to my aj kengury v zdraví prežili. Zážitok to však bol poriadny.

Na druhý deň sme sa z vnútrozemia vydali na pobrežie, okolo ktorého sme sa pohybovali až do konca nášho výletu. Naším ďalším cieľom bola oblasť Nelson Bay, kde sme navštívili niekoľko pláží, vyhliadky na Gan Gan Hill a Mt. Tomaree a cez Fingal Spit prešli k majáku na Fingal Island. Tento ostrov je prístupný pešo iba počas odlivu, keď sa z vody vynorí úzky pruh piesku zvaný Fingal Spit a spojí ostrov s pevninou. Napriek tomu, že počasie nám veľmi neprialo, Nelson Bay na nás pôsobil príjemne a pohodovo.

Pokračovanie našej cesty viedlo cez Seal Rocks, ktorých najkrajšia časť však bola zatvorená kvôli požiarom, a Cape Hawke Lookout do mesta Port Macquarie. Tu sme navštívili miestny trh a nemocnicu pre koaly, kde ošetrujú zranené a choré koaly, pričom sa ich následne snažia vrátiť do voľnej prírody.

Na Byron Bay sme dostali odporúčania, že je to „must see“ miesto a budeme potrebovať na neho aspoň 4 dni. Boli sme však dosť sklamaní a po jednom dni sme odtiaľ „zutekali“. Je to mesto plné bezdomovcov, drogovo závislých, hipisákov a turistov s predraženými službami. Pokiaľ človek nesurfuje, tak tam nie je veľmi čo robiť. V okolí Byron Bay nás však zaujala The Farm, kde je možnosť vidieť, ako to funguje na farme, čo sa ako pestuje, napr. pre nás exotické makadamové a pekanové oriešky, a takisto je tam veľmi populárna reštaurácia, kde varia zo surovín z farmy. 

Po tejto návšteve sme dali zbohom štátu Nový Južný Wales a prekročili „hranice“ Queenslandu. Ten nás hneď v prvé ráno privítal neplánovaným budíčkom, keď nás zobudil strážnik z nákupného centra s tým, že na ich parkovisku sa nesmie prespávať napriek tomu, že tam nebola žiadna ceduľa so zákazom. Tak sme sa pobrali ďalej smerom ku Gold Coast. Na tunajších plážach sme konečne natrafili na teplejšiu vodu a bezvetrie a tak sme si mohli naplno prvýkrát vychutnať austrálske leto a kúpanie v mori.  Bohužiaľ pre mňa na dlhšie aj posledné, keďže som sa tu kvalitne spálil a ďalšie dni som sa ukrýval v tieni.

Samozrejme sme nemohli vynechať hlavné a zároveň najväčšie mesto Queenslandu, Brisbane. Popri peších potulkách je možné využiť aj jednu bezplatnú linku vodného taxíka premávajúcu na rieke Brisbane. Okrem výhľadov na panorámu mesta vás tento trajekt prevezie z jednej strany rieky na druhú, či povozí po zaujímavých zákutiach Brisbane ako Customs House, South Bank, Botanic Gardens a pod.

Z Brisbane sme pokračovali ďalej na sever do mesta Hervey Bay. To je známe ako vstupná brána na najväčší piesočný ostrov sveta, Fraser Island, a takisto ako miesto, kde v tunajšom zálive veľrybie matky z rodu Vráskavec dlhoplutvý privádzajú na svet svoje mláďatá. Bohužiaľ pre nás sa tak deje v auguste, takže túto udalosť sme zmeškali. Zostal nám tak iba Fraser Island, ktorý sme sa rozhodli navštíviť. Keďže ostrov je prísne chránený a nie sú tam vybudované ani cesty, vstup je obmedzený a možný iba s autom s pohonom 4x4 alebo druhá možnosť je využiť výlety ponúkané miestnymi cestovnými agentúrami. Keďže náš karavan nebol „štvorkolka“, museli sme využiť služby „cestovky“. Po preprave trajektom nás na ostrove vyzdvihol špeciálne upravený autobus, ktorý nás zaviezol na všetky atraktívne miesta na ostrove ako Eli Creek, jazero McKenzie, vrak lode Maheno, či piesková diaľnica známa ako 75 Mile Beach, využívaná aj ako pristávacia a odletová dráha pre vyhliadkové lietadlá. Ostrov Fraser je tiež domovom populácie psov dingo, ktorá zahŕňa okolo 200 jedincov. Niekoľkých z nich sme videli po ceste z autobusu a taktiež pri jazere McKenzie, keď sa pokúšali ukradnúť niečo pod zub z batohov nepozorných turistov. Najväčším zážitkom z ostrova však bola samotná jazda po pieskových cestách a dunách. Už po pár sekundách sme pochopili, prečo musíme byť povinne pripútaní... To nadhadzovanie mi ostane v pamäti asi navždy.

Ďalší deň sme sa presunuli do mesta Airlie Beach, v blízkosti ktorého sa nachádzajú svetoznáme ostrovy Whitsundays Islands s charakteristickými plážami s krásnym bielym pieskom. Niektoré ostrovy sú prístupné pre turistov cez zájazdy organizované miestnymi cestovnými kanceláriami, ktorých bolo v Airlie Beach požehnane. Druhou možnosťou, ako si pozrieť ostrovy, je vyhliadkový let. Vďaka nemu tak z výšky vidíte nielen samotné Whitsundays Islands, ale tiež Veľký korálový útes. My sme zvolili túto druhú možnosť a neľutujeme, stálo to za to, určite odporúčame, ak sa vyberiete do týchto končín...

Po tomto zážitku na nás už čakali austrálske dažďové pralesy a 268-metrový Wallamanov vodopád. Je to najvyšší nekaskádovitý vodopád v Austrálii a túra k jeho úpätiu je nezabudnuteľným zážitkom. Chodník vedúci cez dažďový prales ponúka niekoľko vyhliadok na vodopád, ale fascinujúca je najmä zvuková kulisa pralesa. To množstvo cikád a ďalších živočíchov robí neskutočný a dych berúci hluk. Až dovtedy som si myslel, že tieto pralesy sú tiché miesta. K tomu sa pridružuje horúčava a extrémna vlhkosť, čo ešte umocnilo náš zážitok, s ktorým sa v našich zemepisných šírkach nestretneme.  

Aj ďalšie dni sme pokračovali v oblasti dažďových pralesov, konkrétne v Mossman Gorge a Národnom parku Daintree. Tu sme sa vybrali na plavbu po rieke Daintree a dúfali sme, že sa nám podarí pozorovať krokodíly, ktoré v tejto oblasti žijú. Napriek vysokej hladine rieky po výdatných dažďoch sme predsa len mali šťastie a videli samicu krokodíla, ktorú miestni volajú Liz.

A šťastie nás sprevádzalo aj naďalej, keď sa nám pri jednom z turistických informačných centier v Daintree podarilo pozorovať kazuára. Tento nelietavý vták, ktorý je veľmi plachý a je ťažké ho zahliadnuť, je považovaný za jedného z najnebezpečnejších vtákov na svete, pričom v prípade ohrozenia dokáže napadnúť a zabiť aj človeka. My sme, našťastie, stretnutie v zdraví prežili a odniesli si iba pekné fotky a nezabudnuteľný zážitok.

V tento deň sme dosiahli Cape Tribulation, najsevernejší bod nášho výletu. Odtiaľto sme sa vrátili smerom na juh do mesta Port Douglas, ktoré je najbližšie k Veľkej koralovej bariére a teda je ideálnym miestom na výlety k nej. Tie ponúka niekoľko spoločností, ktoré vás naložia na trajekt a odvezú na cca. 70 km vzdialenú plošinu umiestnenú v mori nad koralovým útesom. Na tejto platforme môžete absolvovať šnorchlovanie, potápanie, plavbu v semi-ponorke, či návštevu presklenej podmorskej časti. Veľký koralový útes naplnil naše očakávania a som rád, že som si mohol splniť tento sen.

Predposlednou zastávkou bolo horské mestečko Kuranda. Okrem prechádzok po pralese či miestnych obchodíkoch a trhu je možné využiť aj miestnu scénickú železnicu a lanovku. My sme sa zviezli historickým vláčikom dole do údolia a naspäť sme sa vrátili lanovkou. Počas jázd v oboch dopravných prostriedkoch sme mali niekoľko zastávok s výhľadmi na okolitú prírodu. Najmä rozbúrené vodopády Barron vyzerali majestátne a veľkolepo. V Kurande sme v noci zažili aj nefalšovaný monzúnový lejak, pri ktorom sme mali pocit, že nás čoskoro odplaví aj s naším karavanom. Našťastie sa tak nestalo a my sme mohli zamieriť do Cairnsu, posledného z miest, ktoré sme plánovali navštíviť. Tu sme vrátili náš karavan do požičovne, prešli sa po nábrežnej promenáde, navštívili miestnu lagúnu ako aj botanickú záhradu, a odleteli naspäť do Sydney, kde nás čakali školské a pracovné povinnosti...

Počas nášho roadtripu sme autom prešli vyše 5400 km, zažili extrémne horúčavy, vlhkosť, ale aj dážď, z pláží sme prešli do dažďových pralesov a mohli sme pozorovať predstaviteľov typickej austrálskej fauny a flóry. Na prespatie sme využívali najmä odstavné plochy a parkoviská pri nákupných centrách, pričom sa nám iba dvakrát stalo, že nás požiadali, aby sme sa presunuli inde, pretože na ich pozemku je prespávanie zakázané.

Čo sa mňa týka, tak moja top 3 najzaujímavejších a najkrajších miest je takáto: Veľký koralový útes, Národný park Warrumbungle a vodopády Wallaman. Viac sme určite očakávali od Byron Bay, Seal Rocks a aj Fraser Island, kde to naj bola samotná jazda v autobuse.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Traktor odlialo, krovinorez ani nenašli. Rudno sa pýta, prečo hrádza nevydržala

Nádrž nad dedinou sa prelievala už týždne. Starosta to vedel.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Kedy to Kollára prestane baviť?

Koalícia sa potáca z krízy do krízy.


Už ste čítali?