Tunisko na ceste ku skutočnej demokracii?

Autor: Daniel Michlik | 16.1.2011 o 17:27 | (upravené 17.1.2011 o 11:58) Karma článku: 4,03 | Prečítané:  288x

V posledných dňoch celý svet so záujmom a napätím sleduje udalosti odohrávajúce sa v Tunisku. Túto obľúbenú dovolenkovú destináciu zasiahli nepokoje a demonštrácie, ktoré donútili prezidenta Zajn cAbidína Bin cAlího k úteku z krajiny.

 

V posledných dňoch celý svet so záujmom a napätím sleduje udalosti odohrávajúce sa v Tunisku. Túto obľúbenú dovolenkovú destináciu zasiahli nepokoje a demonštrácie, ktoré donútili prezidenta Zajn cAbidína Bin cAlího k úteku z krajiny. Tieto udalosti sú na prvý pohľad prekvapujúce. Veď sú tomu len 2 roky a necelé 3 mesiace, čo Bin cAlí oslavoval svoje piate víťazstvo v prezidentských voľbách so ziskom 90% hlasov. Jeho traja protikandidáti pohoreli na celej čiare. Môžeme si povedať: „Veď čo si zvolili, to majú." Lenže nie je to celkom tak. V Tunisku je oficiálne demokracia, tá však má k demokraciám tzv. západného typu veľmi ďaleko. Tuniská demokracia, resp. demokracia v arabských štátoch začína a končí pri možnosti ísť voliť. Aj to však nie sú slobodné a spravodlivé voľby. Tieto voľby sú nastavené tak, ako to vyhovuje vládnucej elite. Preto percentuálny zisk víťazov niekedy atakuje stopercentnú hranicu. Vlády západných krajín o týchto praktikách vedia. Vedeli aj o tých tuniských, ale keďže Tunisko s Bin cAlím na čele patrilo k ich verným spojencom, privierali nad touto skutočnosťou obe oči.

Dnes je už však Bin cAlí minulosťou, utiekol z krajiny, ktorú ako prezident ovládal 23 rokov. Neodišiel sám a dobrovoľne po skončení mandátu, ale pod nátlakom tisícok protestujúcich. V tejto chvíli mi napadá známa múdrosť: „Božie mlyny melú pomaly ale isto." Muž, ktorý sa vďaka štátnemu prevratu dostal k moci, musí hanebne utekať. Možno si práve počas úteku pripomína opäť tie udalosti z roku 1987. Práve v októbri toho roku ho vtedajší tuniský prezident Habíb Burgíba vymenoval za predsedu vlády. Bin cAlí sa mu za to po mesiaci „odmenil". 7. novembra 1987 prinútil Burgíbových lekárov podpísať lekársku správu, ktorá vyhlásila 84-ročného Habíba Burgíbu za neschopného vlády vzhľadom na jeho vysoký vek a zlý zdravotný stav. Zakladateľ a prvý prezident Tuniskej republiky bol donútený stiahnuť sa do úzadia a dožiť svoj život v domácom väzení. A v týchto dňoch bol aj jeho nástupca donútený nedobrovoľne opustiť svoj úrad.

Isté je, že každý, kto zasadne po Bin cAlím do prezidentského kresla, to bude mať ťažké. Tunisko, ktoré trápi vysoká nezamestnanosť, určite utrpí aj obrovskou stratou v oblasti turistického ruchu, ktorý bol kľúčovým odvetvím a zdrojom príjmom. Zahraniční turisti po týchto krvavých nepokojoch určite zvážia svoju dovolenkovú cestu. Nový prezident aj vláda sa bude musieť vyrovnať najmä s obrovskou korupciou a klientelizmom, ktoré sa za Bin cAlího vlády stali bežnou súčasťou každodenného života. To, či Tunisko nastúpi na cestu skutočnej demokracie, závisí aj od toho, ako sa nová hlava štátu vysporiada s týmito problémami.

Jedným z dôsledkov úspešných demonštrácií proti vládnucej elite v Tunisku môže byť aj zemetrasenie v ostatných arabských krajinách, kde je tiež oficiálne demokratický systém, no neoficiálne tam vládnu diktátori. Týka sa to najmä Egypta, Sýrie, či Jordánska. Najbližšie dni ukážu, ako zasiahne tuniská „revolúcia" do politického života ostatných štátov Blízkeho východu.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

DOMOV

Javorčíková: Harabinova skupina zdevastovala dôveru v súdy

Dôvera v súdnictvo mierne stúpla.


Už ste čítali?